Mgr. Viera Spring

 

Tajči a čikung cvičí viac ako pätnásť rokov. Zúčastňuje sa špecializovaných seminárov a študuje individuálne. Cvičeniu tajči sa začala venovať v období, kedy jej celkový zdravotný stav a pohybový aparát ohlasoval blížiaci sa kolaps. V tom čase už niekoľko rokov prechádzala cestou intenzívneho sebapoznávania, sebaanalýzy a sebareflexie, osobnou mystickou cestou s cieľom oslobodiť sa zvnútra a prechádzala transformáciou  mysle, duše aj tela, v dôsledku čoho  prežívala veľa rokov mnoho zložitých životných situácií a zvratov, mentálnych a emocionálnych stavov a stavov rozšíreného vedomia. Mala  tak jedinečnú možnosť skúmať a zapísať účinky týchto cvičení pri riešení zdravotných a psychosomatických problémov a obnove schopností pohybového aparátu, ako aj účinok cvičení tajči a čikung v celkovom transformačnom a integračnom procese tela a mysle. Skúsenosti a poznanie, ktoré nadobudla, a ktoré neustále rozširuje, odovzdáva, ako lektorka cvičení tajči a čikung. Je tiež autorkou a lektorkou  alternatívnych sebapoznávacích a sebaskúsenostných kreatívnych dielní, ktoré majú motivačný charakter, napomáhajú osobnému rastu a vedú k celkovému zlepšovaniu kvality života. Poskytuje individuálne poradenstvo, ako trénerka a sprievodca, napomáhajúci prechádzať rôznymi úskaliami a zložitejšími úsekmi životnej cesty a vzťahov. V súčasnosti sa intenzívnejšie venuje praktikovaniu a štúdiu tradičných cvičení tajči a čikung pre hlbšie porozumenie ich blahodárneho účinku na celkovú pohodu a zdravie človeka a ako jednu z možností pri riešení rôznych psychosomatických problémov, zameriava sa na ďalšie skúmanie body&mind aspektov. Celá jej práca vychádza z bezprostredne zažitej, dôkladne analyzovanej, prijatej a pochopenej osobnej skúsenosti, čo je skvelým prínosom pre všetkých zúčastnených.  Viera Spring je tiež autorkou projektu Školy vedomej sebarealizácie, autorkou e-kníh Vedomá sebarealizácia, Päť princípov a Odhaľte vlastné Haluze a Pasce. Viac  na www.vieraspring.eu  a rozhovor na  Články a rozhovory                                                                                                

 

Majster Marco Pallassini 

 z rozhovoru s majstrom 

...mohlo to byť niekedy v roku 1973 alebo 1974, mal som približne desať rokov, keď som sa prvýkrát stretol s bojovými umeniami. Berlínsky múr stál ešte pevný a  neporušený. Čierno-biela televízia vysielala v Taliansku na dvoch staniciach a  iba niekoľko hodín denne.  Všetko, týkajúce sa kultúry čínskych bojových umení, bolo takmer úplne neznáme. Čína, prísne uzavretá okolitému svetu, sa zdala vzdialená,  nepreniknuteľná a nedosiahnuteľná.
Termín Kung Fu bol, v skutočnosti,  spojený výlučne  s akčnými filmami vyrobenými
v Hongkongu - "filmy Kung Fu". Cez tieto filmy som, ako dieťa, "náhodou" nadviazal kontakt so svetom bojových umení. Neuveriteľné, fascinujúce a vzrušujúce pohyby vykonávané vo filme a tajomné sily, ktoré vo mne vyvolávali
vášeň, ma veľmi inšpirovali, a tak rovnako ako stovky ďalších mladých ľudí, vydal som sa na kurzy v alternatívnom Judo, Karate. Priekopnícke pátranie a hľadanie nejakých informácií o čínskych bojových umeniach, v tom čase, to bolo veľmi ťažké, pretože autentické zdroje boli nedostupné a ako sa dá predpokladať, téma Kung Fu bola opradená rôznymi pseudoteóriami a fantáziami ...
... V roku 1990 som získal titul čierny pás v škole Kung Fu Majstra Chang DSU Yao, potom v roku 1991 som mal možnosť ísť prvýkrát do Číny a cieľ bol kláštor Shaolin. Shaolinsky Majster Shi Xing Xue tu vedel, že pre mňa bol a
stále je dôležitým, referenčným bodom, priateľom a bratom. Začal som cvičiť Shaolin wushu a ďalších dvadsať rokov som pokračoval v štúdiu a prehlboval znalosti a zručnosti. Po dlhej ceste, počas ktorej som sa stretol s mnohými učiteľmi a odborníkmi, mal som šťastie stretnúť a nasledovať  aj jedného z najvýznamnejších žijúcich majstrov Taijiquan Majstra Zhu Tiancai člena 19. generácie rodiny Chen. Zároveň v posledných dvoch rokoch v Číne, som začal v Shaoline študovať tiež "Wu Yi Chan akadémiu", pod vedením majstra Wu Nanfang štvrtej generácie línie Shaolin Quan Wu Gulun.
2010 / Marco Pallassini